C-582/22 Die Länderbahn GmbH DLB a i. v. Bundesrepublik Deutschland.
Z odôvodnenia
1. Článok 56 ods. 1, 6 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje akúkoľvek právomoc regulačného orgánu, ktorému bola predložená žiadosť založená na odseku 1 tohto článku, overiť zákonnosť poplatkov za používanie infraštruktúry, ktorých obdobie uplatňovania uplynulo, a konštatovať ich neplatnosť s účinkomextunc.
2. Článok 56 ods. 9 smernice 2012/34
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nevyžaduje, aby regulačný orgán mohol sám nariadiť vrátenie poplatkov za používanie infraštruktúry, ak vnútroštátne právo pod podmienkou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity priznáva túto právomoc občianskoprávnym súdom.