C-581/10, C-629/10 Emeka Nelson a i. proti Deutsche Lufthansa AG a TUI Travel plc a i. proti Civil Aviation Authority.
Z odôvodnenia
1. Články 5 až 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa majú vykladať v tom zmysle, že cestujúci na meškajúcich letoch majú právo na náhradu podľa tohto nariadenia, ak im vznikne z dôvodu takýchto letov strata času v dĺžke tri hodiny alebo viac, teda ak priletia do konečného cieľového miesta o tri alebo o viac ako tri hodiny neskôr po čase príletu pôvodne stanovenom leteckým dopravcom. V prípade takéhoto meškania však nevznikne cestujúcim právo na náhradu, ak môže letecký dopravca preukázať, že veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nebolo možné vyhnúť, aj keby boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré nemôže letecký dopravca naozaj ovplyvniť.
2. Skúmanie prejudiciálnych otázok neodhalilo žiadny prvok takej povahy, že by to ovplyvnilo platnosť článkov 5 až 7 nariadenia č. 261/2004.