C-581/08 EMI Group Ltd proti The Commissioners for Her Majesty's Revenue and Customs.

1. „Vzorkou“ v zmysle článku 5 ods. 6 druhej vety šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa rozumie ukážka výrobku, ktorej cieľom je propagovať jeho predaj a ktorá umožňuje posúdiť vlastnosti a kvality tohto výrobku bez toho, aby došlo k inej ako konečnej spotrebe, ktorej podstatou sú uvedené propagačné operácie. Tento pojem nemôže vnútroštátna právna úprava všeobecne obmedziť na ukážky poskytnuté v podobe, v ktorej nie sú dostupné v predaji, alebo na prvý exemplár zo súboru rovnakých ukážok poskytnutých zdaniteľnou osobou tomu istému príjemcovi bez toho, aby zohľadnila povahu prezentovaného výrobku a obchodný kontext vlastný každej transakcii, v rámci ktorého sa tieto ukážky odovzdávajú.

2. Pojem „dary nízkej hodnoty“ v zmysle článku 5 ods. 6 druhej vety šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje finančný strop vo výške, v akej ju zaviedol daný predpis vo veci samej, čiže 50 GBP na dary poskytnuté tej istej osobe počas obdobia dvanástich mesiacov alebo tvoriace časť súboru darov alebo darov, ktoré sa darovali postupne.

3. Článok 5 ods. 6 druhá veta šiestej smernice 77/388 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zaviedla domnienku, podľa ktorej tovary predstavujúce „dary nízkej hodnoty“ v zmysle tohto ustanovenia odovzdané zdaniteľnou osobou rôznym osobám, ktoré zamestnáva spoločný zamestnávateľ, sa považujú za dary poskytnuté tej istej osobe.

4. Daňové postavenie príjemcu vzoriek nemá vplyv na ostatné zodpovedané otázky.