C-58/21 FK v. Rechtsanwaltskammer Wien.
Z odôvodnenia
1. Kolízne normy stanovené v článku 13 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa neuplatnia na situáciu osoby, ktorá má bydlisko v členskom štáte, v ktorom sa nachádza aj centrum záujmov jej činnosti, pričom vykonáva činnosť rozdelenú nerovnomerne v dvoch ďalších členských štátoch, pokiaľ ide o určenie, či táto osoba má priamy nárok voči inštitúciám jedného z týchto dvoch členských štátov na základe príspevkov platených počas určitého obdobia.
2. Články 45 a 49 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podmieňuje priznanie predčasného starobného dôchodku, o ktorý sa žiada, tomu, že dotknutá osoba sa vzdá výkonu povolania advokáta bez toho, aby sa zohľadnil najmä členský štát, v ktorom sa dotknutá činnosť vykonáva.