C-575/21 WertInvest Hotelbetriebs GmbH v. Magistrat der Stadt Wien.

1. Článok 2 ods. 1, článok 4 ods. 2 písm. b), článok 4 ods. 3, bod 10 písm. b) prílohy II a príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej uskutočnenie posudzovania vplyvov „projektov na rozvoj miest“ na životné prostredie závisí jednak od dosiahnutia prahových hodnôt v rozsahu využitia plochy, ktorej výmera je aspoň 15 ha, a brutto zastavanej plochy, ktorá je väčšia než 150 000 m², a jednak od toho, že ide o projekt výstavby multifunkčného celku zahŕňajúceho aspoň obytné a kancelárske budovy vrátane výstavby príslušných prístupových komunikácií a infraštruktúry so spádovou oblasťou presahujúcou územie, ktoré pokrýva.

2. Článok 4 ods. 3 smernice 2011/92, zmenenej smernicou 2014/52,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v rámci individuálneho preskúmania toho, či projekt môže mať významný vplyv na životné prostredie, a preto podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie, musí príslušný orgán posúdiť dotknutý projekt z hľadiska všetkých výberových kritérií vymenovaných v prílohe III k smernici 2011/92, v znení zmien, a určiť tak kritériá, ktoré sú v danom prípade relevantné, a tieto kritériá, ktoré sú na situáciu v danom prípade relevantné, musí následne uplatniť.

3. Článok 11 smernice 2011/92, zmenenej smernicou 2014/52,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby preskúmanie každého jednotlivého prípadu stanovené v článku 4 ods. 2 písm. a) smernice 2011/92, v znení zmien, po prvý raz vykonal súd, ktorý má právomoc vydať povolenie, ako je stanovené v článku 1 ods. 2 písm. c) smernice 2011/92, v znení zmien.

Jednotlivec, ktorý je súčasťou „dotknutej verejnosti“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. e) smernice 2011/92, v znení zmien, a ktorý spĺňa kritériá stanovené vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o „dostatočný záujem“ alebo prípadne o „porušovanie práva“ uvedené v tomto článku 11, však musí mať možnosť napadnúť pred iným súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom zriadeným zákonom, hmotnoprávnu alebo procesnú zákonnosť rozhodnutia, ktorým sa konštatuje, že nie je potrebné vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie, a ktoré prijal takýto súd.

4. Smernica 2011/92, zmenená smernicou 2014/52,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby sa pred uskutočnením požadovaného posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo popri ňom, resp. pred ukončením preskúmania vplyvov na životné prostredie v každom jednotlivom prípade, ktorého cieľom je určiť, či je takéto posudzovanie potrebné, vydalo stavebné povolenie pre jednotlivé stavebné projekty, ktoré tvoria súčasť rozsiahlejších projektov na rozvoj miest.