C-573/17 Daniel Adam Popławski.
Z odôvodnenia
1. Článok 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii sa má vykladať v tom zmysle, že vyhlásenie členského štátu podľa tohto ustanovenia, ku ktorému došlo po dátume prijatia uvedeného rámcového rozhodnutia, nemôže vyvolávať právne účinky.
2. Zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že súdu členského štátu neukladá povinnosť neuplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je nezlučiteľné s ustanoveniami rámcového rozhodnutia, ako sú rámcové rozhodnutia, o ktoré ide vo veci samej, ktorých právne účinky sú zachované v súlade s článkom 9 protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach pripojeného k Zmluvám, keďže tieto ustanovenia nemajú priamy účinok. Orgány členských štátov vrátane súdov sú však povinné v čo najväčšej možnej miere vykonať konformný výklad svojho vnútroštátneho práva, ktorý im umožní dosiahnuť výsledok zlučiteľný s účelom predmetného rámcového rozhodnutia.