C-570/15 X proti Staatssecretaris van Financiën.
Z odôvodnenia
Článok 14 ods. 2 písm. b) bod i) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 592/2008 zo 17. júna 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že taká osoba, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa usadeného na území jedného členského štátu a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, na území ktorého vykonávala v uplynulom roku časť tejto závislej práce v rozsahu 6,5 % jej pracovných hodín bez toho, aby sa na tom predtým so svojím zamestnávateľom dohodla, sa nesmie považovať za obvykle zamestnanú na území dvoch členských štátov v zmysle tohto ustanovenia.