C-57/21 RegioJet a. s. proti České dráhy a.s.

1. Článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby vnútroštátny súd nariadil sprístupnenie dôkazov na účely vnútroštátneho konania vedeného pred týmto súdom vo veci žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, hoci pred Európskou komisiou prebieha konanie týkajúce sa tohto porušenia na účely prijatia rozhodnutia kapitoly III nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ], čo viedlo vnútroštátny súd k prerušeniu pred ním začatého konania. Je však úlohou vnútroštátneho súdu, aby sa uistil, že sprístupnenie dôkazov požadovaných v tomto štádiu konania, ktoré musí spĺňať podmienky stanovené v článkoch 5 a 6 smernice 2014/104, nepresiahlo rámec toho, čo je nevyhnutné v súvislosti s nárokom na náhradu škody, o ktorom rozhoduje.

2. Článok 6 ods. 5 smernice 2014/104

sa má vykladať v tom zmysle, že:

prerušenie správneho konania vedeného vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže z dôvodu, že Európska komisia začala konanie podľa kapitoly III nariadenia č. 1/2003, nemožno považovať za ukončenie tohto správneho konania týmto orgánom „prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom“ v zmysle tohto ustanovenia.

3. Článok 5 ods. 8, článok 6 ods. 5 písm. a) a článok 6 ods. 9 smernice 2014/104

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá dočasne obmedzuje na základe článku 6 ods. 5 tejto smernice nielen sprístupnenie informácií „vypracovaných“ osobitne na účely konania orgánu hospodárskej súťaže, ale aj sprístupnenie všetkých informácií „predložených“ na tento účel.

4. Článok 5 ods. 1 smernice 2014/104 v spojení s jej článkom 6 ods. 5 písm. a)

sa má vykladať v tom zmysle, že:

tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vnútroštátny súd na základe procesného nástroja vnútroštátneho práva rozhodol o sprístupnení dôkazov a nariadil ich uloženie do súdnej úschovy s tým, že preskúmanie otázky, či tieto dôkazy obsahujú v zmysle tohto posledného ustanovenia „informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na účely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej súťaže“, odloží dovtedy, kým mu budú tieto dôkazy sprístupnené. Použitie takéhoto nástroja však musí spĺňať požiadavky vyplývajúce zo zásady primeranosti, ktoré sú spresnené v článku 5 ods. 3 a v článku 6 ods. 4 smernice 2014/104.

5. Článok 6 ods. 5 písm. a) smernice 2014/104

sa má vykladať v tom zmysle, že:

len čo vnútroštátny súd na základe procesného nástroja vnútroštátneho práva odloží preskúmanie otázky, či dôkazy, o ktorých sprístupnenie sa žiada, obsahujú „informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na účely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej súťaže“, musí tento súd zabezpečiť, aby žalobca alebo iný účastník konania, ako aj ich zástupcovia nemali k týmto dôkazom prístup, kým jeho overovanie neskončí, ak ide o dôkazy uvedené v bielom zozname, alebo kým príslušný orgán hospodárskej súťaže neukončil svoje konanie, ak ide o dôkazy uvedené v sivom zozname.