C-566/07 Staatssecretaris van Financiën proti Stadeco BV.

1. Článok 21 bod 1 písm. c) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/680/EHS zo , sa má vykladať v tom zmysle, že daň z pridanej hodnoty je podľa tohto ustanovenia splatná v tom členskom štáte, ktorého daň z pridanej hodnoty je uvedená na faktúre alebo inom dokumente slúžiacom ako faktúra, aj keď predmetné plnenie v tomto členskom štáte nie je zdaniteľné. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby so zohľadnením všetkých relevantných okolností overil, ku ktorému členskému štátu sa daň z pridanej hodnoty uvedená na predmetnej faktúre vzťahuje. V tejto súvislosti môžu byť relevantné najmä uvedená sadzba, mena, v ktorej je vyjadrená suma na zaplatenie, jazyk, v ktorom je faktúra vystavená, obsah a kontext predmetnej faktúry, miesto, kde je usadený vystaviteľ tejto faktúry a príjemca poskytnutých služieb, ako aj ich správanie.

2. Zásade daňovej neutrality v zásade neodporuje, keď členský štát opravu dane z pridanej hodnoty, splatnej v tomto členskom štáte iba z dôvodu, že bola omylom uvedená na odoslanej faktúre, podmieni tým, že zdaniteľná osoba zašle príjemcovi poskytnutých služieb opravenú faktúru, v ktorej nebude uvedená daň z pridanej hodnoty, pokiaľ táto zdaniteľná osoba v primeranej lehote a úplne neodstránila nebezpečenstvo straty daňových príjmov.