C-565/21 Caixabank SA v. X.

1. Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje, že provízia za poskytnutie úveru predstavuje odmenu za služby týkajúce sa posúdenia, poskytnutia alebo spracovania úveru alebo hypotekárneho úveru alebo za iné podobné služby, považuje podmienku stanovujúcu takúto províziu za „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle tohto ustanovenia z dôvodu, že je jednou z hlavných položiek ceny.

2. Článok 5 smernice 93/13

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely posúdenia jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky, ktorá stanovuje zaplatenie provízie za poskytnutie úveru dlžníkom, je príslušný súd povinný, vzhľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti, overiť, že bol dlžník schopný posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z toho vyplývajú, pochopiť povahu služieb poskytovaných ako protihodnotu poplatkov stanovených v uvedenej podmienke, a overiť, že sa jednotlivé poplatky stanovené v zmluve alebo služby, za ktoré sa poplatky platia, neprekrývajú.

3. Článok 3 ods. 1 smernice 93/13

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka, ktorá v súlade s príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou stanovuje, aby dlžník zaplatil províziu za poskytnutie úveru ako odmenu za služby týkajúce sa posúdenia, poskytnutia a individualizovaného spracovania žiadosti o úver alebo hypotekárny úver, nespôsobuje prípadnú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa, za predpokladu, že údajnú existenciu takejto nerovnováhy účinne preskúma príslušný súd v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Súdneho dvora.