C-564/19 Trestné konanie proti IS.

1. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby najvyšší súd členského štátu po podaní odvolania v záujme zákonnosti konštatoval nezákonnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal súd nižšieho stupňa na Súdny dvor podľa tohto ustanovenia, na základe toho, že položené otázky nie sú relevantné a nevyhnutné na vyriešenie sporu vo veci samej, ale bez toho, aby to malo vplyv na právne účinky rozhodnutia obsahujúceho tento návrh. Zásada prednosti práva Únie ukladá tomuto súdu nižšieho stupňa povinnosť nezohľadňovať takéto rozhodnutie vnútroštátneho najvyššieho súdu.

2. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa proti sudcovi vnútroštátneho súdu začalo disciplinárne konanie z dôvodu, že podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa tohto ustanovenia.

3. Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že ukladá členským štátom prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby kvalita poskytovaného tlmočenia a uskutočneného prekladu bola dostatočná na to, aby podozrivý alebo obvinený pochopil obvinenie vznesené voči svojej osobe a aby toto tlmočenie mohlo byť predmetom preskúmania vnútroštátnymi súdmi.

4. Článok 2 ods. 5 smernice 2010/64, článok 4 ods. 5 a článok 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní v spojení s článkom 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby bola osoba súdená vo svojej neprítomnosti, pokiaľ z dôvodu neprimeraného tlmočenia nebola informovaná v jazyku, ktorému rozumie, o vznesenom obvinení, alebo ak je nemožné zistiť kvalitu poskytnutého tlmočenia, a teda zistiť, či bola informovaná v jazyku, ktorému rozumie, o vznesenom obvinení.