C-561/21 GP a BG proti Banco Santander, SA.

1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s prihliadnutím na zásadu efektivity

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia tomu, aby premlčacia lehota na podanie žaloby o vrátenie poplatkov, ktoré zaplatil spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy s predajcom alebo dodávateľom, na základe zmluvnej podmienky, ktorej nekalá povaha bola konštatovaná právoplatným súdnym rozhodnutím vydaným po zaplatení týchto poplatkov, začala plynúť v deň tejto platby bez ohľadu na to, či tento spotrebiteľ vedel alebo mohol rozumne vedieť o nekalej povahe tejto podmienky už od uvedeného zaplatenia.

2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia tomu, aby premlčacia lehota na podanie žaloby o vrátenie poplatkov, ktoré spotrebiteľ zaplatil na základe podmienky zmluvy uzavretej s predajcom alebo dodávateľom, ktorej nekalá povaha bola konštatovaná právoplatným súdnym rozhodnutím, vydaným po zaplatení týchto poplatkov, začína plynúť dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému najvyšší vnútroštátny súd vydal v rôznych veciach rozsudky vyhlasujúce za nekalé štandardné podmienky zodpovedajúce dotknutej podmienke tejto zmluvy.

3. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

že bránia tomu, aby premlčacia lehota na podanie žaloby o vrátenie poplatkov, ktoré spotrebiteľ zaplatil na základe podmienky zmluvy uzavretej s predajcom alebo dodávateľom, ktorej nekalá povaha bola konštatovaná právoplatným súdnym rozhodnutím, začala plynúť ku dňu vyhlásenia niektorých rozsudkov Súdneho dvora, ktoré v zásade potvrdili súlad premlčacích lehôt na podanie žalôb o vrátenie s právom Únie, pokiaľ sú v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity.