C-561/14 Caner Genc proti Integrationsministeriet.
Z odôvodnenia
1. Také vnútroštátne opatrenie, ako opatrenie vo veci samej, ktoré podmieňuje zlúčenie rodiny tureckého pracovníka, ktorý má legálny pobyt v dotknutom členskom štáte, s jeho maloletým dieťaťom tým, že dieťa má alebo môže mať dostatočnú väzbu s týmto členským štátom, ktorá mu umožní úspešnú integráciu, ak dotknuté dieťa a jeho druhý rodič majú bydlisko v štáte pôvodu alebo v inom štáte, a žiadosť o zlúčenie rodiny sa podala po uplynutí dvoch rokov od okamihu, keď rodič s bydliskom v dotknutom členskom štáte získal povolenie na pobyt na dobu neurčitú alebo povolenie na pobyt s možnosťou trvalého pobytu, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle článku 13 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie, pripojeného k dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963.
2. Takéto obmedzenie nie je odôvodnené.