C-553/11 Bernhard Rintisch proti Klausovi Ederovi.
Z odôvodnenia
1. Článok 10 ods. 2 písm. a) smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa majiteľ zapísanej ochrannej známky mohol na preukázanie jej používania v zmysle tohto ustanovenia dovolávať jej používania vo forme, ktorá sa líši od formy, v ktorej bola táto známka zapísaná, bez toho, aby rozdiely medzi týmto dvoma formami menili rozlišovaciu spôsobilosť tejto ochrannej známky, a to napriek skutočnosti, že táto odlišná forma je sama osebe zapísaná ako ochranná známka.
2. Článok 10 ods. 2 písm. a) smernice 89/104 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu vnútroštátneho ustanovenia, ktorým sa tento článok 10 ods. 2 písm. a) preberá do vnútroštátneho práva, v tom zmysle, že toto posledné uvedené ustanovenie sa neuplatní na „obrannú“ ochrannú známku, ktorej zápis nemá iný účel než zabezpečiť alebo rozšíriť rozsah ochrany inej zapísanej ochrannej známky, ktorá je zapísaná vo forme, v akej sa používa.