C-551/07 Deniz Sahin proti Bundesminister für Inneres.
Z odôvodnenia
1. Článok 3 ods. 1, článok 6 ods. 2, článok 7 ods. 1 písm. d) a článok 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov, ktorí prišli do hostiteľského členského štátu nezávisle od občana Únie a až tam získali postavenie rodinného príslušníka alebo začali viesť rodinný život s občanom Únie. V tomto ohľade nie je dôležité, že sa rodinný príslušník v okamihu získania postavenia rodinného príslušníka alebo založenia rodinného vzťahu dočasne zdržiaval v hostiteľskom členskom štáte na základe zákonnej úpravy tohto štátu týkajúcej sa azylu.
2. Článok 9 ods. 1 a článok 10 smernice 2004/38 nepripúšťajú takú vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej rodinní príslušníci občana Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu a ktorí majú na základe práva Spoločenstva, predovšetkým podľa článku 7 ods. 2 smernice, právo na pobyt, nemôžu získať pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie len preto, že majú podľa zákonnej úpravy hostiteľského členského štátu týkajúcej sa azylu právo na dočasný pobyt v tomto štáte.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies