C-55/23 PA proti MO.
Z odôvodnenia
1. Článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o uznávaní a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pravidlo subsidiárnej právomoci stanovené v tomto ustanovení sa uplatní len vtedy, ak mal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, ktorý nie je viazaný týmto nariadením, alebo v treťom štáte.
2. Právo Únie, najmä článok 267 ZFEÚ,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje po zrušení ním vydaného rozhodnutia súdom vyššieho stupňa, bol v súlade s vnútroštátnym procesným právom viazaný právnym posúdením vykonaným týmto súdom vyššieho stupňa, ak toto posúdenie nie je v súlade s právom Únie, ako ho vykladá Súdny dvor.