C-549/15 E.ON Biofor Sverige AB proti Statens energimyndighet.
Z odôvodnenia
1. Článok 18 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nezakladá pre členské štáty povinnosť povoliť dovoz bioplynu spĺňajúceho kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 tejto smernice a určeného na používanie ako biopalivo prostredníctvom svojich vzájomne prepojených štátnych plynárenských sietí.
2. Posúdenie druhej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 18 ods. 1 smernice 2009/28.
3. Článok 34 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni príkazu ako vo veci samej, ktorým vnútroštátny orgán mal v úmysle vylúčiť to, aby hospodársky subjekt mohol zaviesť systém hmotnostnej bilancie v zmysle článku 18 ods. 1 smernice 2009/28 s ohľadom na trvalo udržateľný bioplyn prepravený vzájomne prepojenými štátnymi plynárenskými sieťami v zmysle ustanovenia prijatého týmto orgánom a podľa ktorého sa taká hmotnostná bilancia musí vykonať „v mieste s jasnou hranicou“, hoci daný orgán v súlade s týmto ustanovením pripúšťa, že systém hmotnostnej bilancie sa môže vykonať s ohľadom na trvalo udržateľný bioplyn prepravený štátnou plynárenskou sieťou členského štátu, v ktorom daný orgán pôsobí.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies