C-546/22 GF proti Schauinsland-Reisen GmbH.
Z odôvodnenia
Článok 12 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na účely preukázania, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú plniť zmluvu o balíku cestovných služieb v zmysle tohto ustanovenia, sa organizátor môže odvolávať na uverejnenie oficiálneho odporúčania príslušnými orgánmi, v ktorom sa cestujúcim odporúča necestovať do dotknutej oblasti, a to aj keď cestujúci vyhlásil, že napriek tomu na svojom zájazde trvá a pre organizátora by nebolo objektívne nemožné plniť túto zmluvu o balíku cestovných služieb. Takéto odporúčanie však nemôže v tomto ohľade predstavovať nevyvrátiteľný dôkaz.