C-546/18 FN a i. proti Übernahmekommission.
Z odôvodnenia
Články 4 a 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, vykladané s ohľadom na právo na obhajobu, ktoré je zaručené právom Únie, najmä právo byť vypočutý, ako aj s prihliadnutím na články 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie, sa majú chápať v tom zmysle, že bránia praxi členského štátu, podľa ktorej právoplatné rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie tejto smernice, má záväzný účinok v neskoršom konaní týkajúcom sa uloženia administratívnej sankcie trestnej povahy za porušenie ustanovení uvedenej smernice v rozsahu, v akom účastníci predmetného konania nemohli počas predchádzajúceho konania, v ktorom sa konštatovalo takéto porušenie, v celom rozsahu uplatniť svoje právo na obhajobu, a to najmä právo byť vypočutý, ani využiť svoje právo odoprieť výpoveď a ani požívať prezumpciu neviny v súvislosti so skutkovými tvrdeniami, ktoré sa následne použijú na podporu obvinení, alebo si nemôžu uplatniť právo na účinný prostriedok nápravy proti takémuto rozhodnutiu v konaní pred súdom, ktorý má právomoc rozhodovať jednak o skutkových a jednak o právnych otázkach.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies