C-543/09 Deutsche Telekom AG proti Bundesrepublik Deutschland.

1. Článok 25 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna právna úprava ukladajúca podnikom, ktoré prideľujú telefónne čísla koncovým užívateľom, povinnosť sprístupniť podnikom, ktorých činnosť spočíva v poskytovaní verejne prístupných telefónnych informačných služieb a telefónnych zoznamov, nie len údaje o vlastných účastníkoch, ale takisto aj údaje o účastníkoch iných podnikov, ktoré majú k dispozícii.

2. Článok 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna právna úprava ukladajúca podniku, ktorý zverejňuje telefónne zoznamy, povinnosť sprístupniť osobné údaje, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú účastníkov iných poskytovateľov telefónnych služieb, v prospech iného podniku, ktorého činnosť spočíva vo zverejňovaní vytlačených alebo elektronických verejných zoznamov alebo v sprístupnení takýchto zoznamov prostredníctvom informačného operátora, bez toho, aby bolo takéto sprístupnenie podmienené vydaním nového súhlasu účastníkov, pokiaľ títo účastníci boli pred prvým zápisom údajov do verejného zoznamu informovaní o účele zápisu, ako aj o skutočnosti, že tieto údaje môžu byť oznámené inému poskytovateľovi telefónnych služieb, a pokiaľ je zaručené, že uvedené údaje sa po ich sprístupnení nepoužijú na iné účely, než sú tie, na ktoré boli zhromažďované pri ich prvom zverejnení.