C-538/19 TS a i. v. Casa Naţională de Asigurări de Sănătate a Casa de Asigurări de Sănătate Constanţa.
Z odôvodnenia
Článok 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, v spojení s článkom 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že poistenec, ktorý v inom členskom štáte než v členskom štáte svojho bydliska podstúpil liečbu uvedenú medzi zdravotnými výkonmi stanovenými právnou úpravou členského štátu bydliska, má nárok na úplnú náhradu nákladov na túto liečbu za podmienok stanovených v tomto nariadení, pokiaľ nemohol získať oprávnenie príslušnej inštitúcie podľa článku 20 ods. 1 uvedeného nariadenia z dôvodu, že hoci diagnóza a urgentnosť liečby boli potvrdené lekárom pôsobiacim v rámci systému zdravotného poistenia členského štátu bydliska, predpísal mu tento lekár liečbu, ktorá bola odlišná od tej, ktorú si uvedený poistenec vybral na základe druhého lekárskeho stanoviska vydaného lekárom z iného členského štátu, ktorého liečba, na rozdiel od prvej, nespôsobovala telesné postihnutie.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies