C-536/20 „Tiketa“ UAB proti M. Š.

1. Článok 2 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že „obchodník“ v zmysle tohto ustanovenia predstavuje nielen fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá koná na účely spadajúce do rámca jej vlastnej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, pokiaľ ide o zmluvy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ale aj fyzickú alebo právnickú osobu konajúcu ako sprostredkovateľ v mene alebo na účet tohto obchodníka, pričom tohto sprostredkovateľa a tohto hlavného obchodníka možno obidvoch považovať za „obchodníkov“ v zmysle tohto ustanovenia bez toho, aby na to bolo potrebné preukázať dvojaké poskytovanie služieb.

2. Článok 6 ods. 1 a 5 a článok 8 ods. 1 a 7 smernice 2011/83 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby informácie uvedené v tomto článku 6 ods. 1 boli spotrebiteľovi poskytnuté pred uzavretím zmluvy jedine vo všeobecných podmienkach poskytovania služieb na internetovej stránke sprostredkovateľa, schválených úkonom tohto spotrebiteľa tak, že zaškrtol políčko určené na tento účel, pokiaľ bol tento spotrebiteľ oboznámený s týmito informáciami jasným a zrozumiteľným spôsobom. Takýto spôsob informovania však nemôže nahradiť odovzdanie potvrdenia o zmluve na trvalom nosiči spotrebiteľovi v zmysle článku 8 ods. 7 tejto smernice, keďže táto okolnosť nebráni tomu, aby boli tieto informácie neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov.