C-535/19 A v. Latvijas Republikas Veselibas ministrija.

1. Článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že dávky v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti financované štátom, ktoré sa poskytujú osobám patriacim do kategórií príjemcov vymedzených vnútroštátnymi právnymi predpismi bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb, predstavujú „nemocenské dávky“ v zmysle tohto ustanovenia, ktoré tak patria do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 988/2009.

2. Článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 988/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré z práva byť poistený v rámci systému verejného zdravotného poistenia hostiteľského členského štátu vylučujú ekonomicky nečinných občanov Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu a na ktorých sa podľa článku 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 988/2009, vzťahujú právne predpisy hostiteľského členského štátu a ktorí vykonávajú svoje právo na pobyt na jeho území v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) tejto smernice, aby mohli poberať dávky v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti financované týmto štátom.

3. Článok 4 a článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 988/2009, ako aj článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 24 smernice 2004/38 sa majú vykladať v tom zmysle, že naopak nebránia tomu, aby poistenie takýchto občanov Únie v tomto systéme nebolo bezplatné, aby sa tak zabránilo tomu, že sa uvedení občania stanú neprimeranou záťažou pre verejné financie hostiteľského členského štátu.