C-533/22 SC Adient Ltd & Co.Kg v. Agenţia Naţională de Administrare Fiscală a Agenţia Naţională de Administrare Fiscală – Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Ploieşti – Administraţia Judeţeană a Finanţelor Publice Argeş.

1. Článok 44 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018, a článok 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

na spoločnosť podliehajúcu dani z pridanej hodnoty, ktorá má sídlo svojej ekonomickej činnosti v členskom štáte a ktorá prijíma služby poskytované spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte, nemožno hľadieť tak, že na účely určenia miesta poskytovania týchto služieb má v tomto druhom členskom štáte stálu prevádzkareň, a to len na základe skutočnosti, že obe spoločnosti patria do tej istej skupiny alebo že tieto spoločnosti sú vzájomne prepojené zmluvou o poskytovaní služieb.

2. Článok 44 smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2018/1695, a článok 11 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ani okolnosť, že spoločnosť podliehajúca dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá má sídlo svojej ekonomickej činnosti v členskom štáte a ktorá prijíma spracovateľské služby poskytované spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte, má v druhom uvedenom členskom štáte štruktúru zasahujúcu do dodaní hotových výrobkov pochádzajúcich z týchto spracovateľských služieb, ani skutočnosť, že tieto dodávateľské činnosti sa uskutočňujú prevažne mimo uvedeného členského štátu, a plnenia, ktoré sa v ňom uskutočňujú, podliehajú DPH, nie sú relevantné na účely toho, aby sa s cieľom určiť miesto poskytovania týchto služieb preukázalo, že táto spoločnosť má v tomto druhom členskom štáte stálu prevádzkareň.

3. Článok 44 a článok 192a smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2018/1695, ako aj články 11 a 53 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

spoločnosť podliehajúca dani z pridanej hodnoty, ktorá má sídlo svojej ekonomickej činnosti v členskom štáte a prijíma služby poskytované spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte, nemá v druhom uvedenom členskom štáte stálu prevádzkareň, pokiaľ ľudské a technické zdroje, ktoré má v uvedenom členskom štáte, nie sú odlišné od zdrojov, ktorými sa jej poskytujú služby, alebo pokiaľ tieto ľudské a technické zdroje zabezpečujú len prípravné alebo pomocné činnosti.