C-532/23 Lear Corporation Hungary Autóipari Gyártó Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága.

1. Článok 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

sa má vzhľadom na zásady ekvivalencie, efektivity a daňovej neutrality vykladať v tom zmysle, že:

ak sa zdaniteľná osoba domáha vrátenia dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré predtým nemohla požadovať z dôvodu uplatnenia právnej podmienky, o ktorej Súdny dvor rozhodol, že je v rozpore s týmto článkom, tento článok nebráni tomu, aby sa za podmienok stanovených právom dotknutého členského štátu takáto žiadosť o vrátenie mohla považovať za žiadosť zahŕňajúcu aj žiadosť o zaplatenie úrokov z omeškania, a to vzhľadom na účel platby úrokov z nadmerného odpočtu DPH, ktorý členský štát zadržal v rozpore s pravidlami práva Únie, ktorým je kompenzácia finančných strát, ktoré zdaniteľnej osobe spôsobila nedostupnosť dotknutých súm.

2. Zásady efektivity a daňovej neutrality

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia postupu členského štátu, ktorý spočíva vo vylúčení akejkoľvek povinnosti daňových orgánov tohto štátu priznať, vo fáze žiadosti o zaplatenie úrokov z omeškania podanej v premlčacej lehote, ktorá sa týka súm DPH zadržaných uvedeným štátom v rozpore s právom Únie, úroky, na ktoré sa táto žiadosť nevzťahuje, ale na druhej strane bránia tomu, aby tento správny orgán považoval za novú, a to s dôsledkom jej premlčania, druhú žiadosť o zaplatenie úrokov z omeškania, v ktorej sa uvádza obdobie, ktoré nebolo predmetom tejto prvej žiadosti, ak sa druhá žiadosť týka úrokov z omeškania z titulu súm DPH zadržaných z dôvodu rovnakého porušenia práva Únie, ako je porušenie, ktoré bolo dôvodom prvej žiadosti, a ak sa zdaniteľná osoba o možnosti rozšíriť časovú pôsobnosť tejto žiadosti dozvedela až po prijatí rozhodnutia vnútroštátneho súdu v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora vydané v rámci výkonu právomoci, ktorú mu zveruje článok 267 ZFEÚ.

3. Zásady efektivity a daňovej neutrality

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

z nich vyplýva, že druhá žiadosť o zaplatenie úrokov z omeškania, v ktorej sa uvádza obdobie, ktoré nebolo predmetom prvej žiadosti o zaplatenie takýchto úrokov, sa má v súlade s pravidlami, ktoré prináleží každému členskému štátu určiť vzhľadom na jeho vnútroštátne právo, považovať za doplnenie tejto prvej žiadosti, ak sa táto druhá žiadosť týka úrokov z omeškania z titulu súm DPH zadržaných z dôvodu rovnakého porušenia práva Únie, ako je porušenie, ktoré bolo dôvodom prvej žiadosti, a ak sa zdaniteľná osoba o možnosti rozšíriť časovú pôsobnosť tejto žiadosti dozvedela až po prijatí rozhodnutia vnútroštátneho súdu v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora vydané v rámci výkonu právomoci, ktorú mu zveruje článok 267 ZFEÚ.