C-531/22 Getin Noble Bank S.A. a i. proti TL.

1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že vnútroštátny súd nemôžeex offopreskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok uvedených v zmluve a vyvodiť z toho dôsledky, keď vykonáva dohľad nad exekučným konaním založeným na rozhodnutí s právnou silou rozhodnutej veci, ktorým sa vydáva právoplatný platobný rozkaz:

– ak táto právna úprava nestanovuje takéto preskúmanie v štádiu vydania platobného rozkazu, alebo

– v prípade, keď je takéto preskúmanie stanovené len v štádiu podania odporu proti dotknutému platobnému rozkazu, ak existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodáva požadovaný odpor buď z dôvodu osobitne krátkej lehoty stanovenej na tento účel, alebo vzhľadom na trovy, ktoré by vznikli v dôsledku podania opravného prostriedku v porovnaní s výškou sporného dlhu, alebo z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava nestanovuje povinnosť, aby boli tomuto spotrebiteľovi oznámené všetky informácie potrebné na to, aby mohol určiť rozsah svojich práv.

2. Článok 3 ods. 1, článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zápis zmluvnej podmienky do vnútroštátneho registra protiprávnych podmienok má za následok, že táto zmluvná podmienka sa považuje za nekalú v každom konaní, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a to aj vo vzťahu k inému predajcovi alebo dodávateľovi, než je ten, voči ktorému bolo vedené konanie o zápise uvedenej zmluvnej podmienky do tohto vnútroštátneho registra, a ak dotknutá zmluvná podmienka nemá totožné znenie ako zmluvná podmienka, ktorá bola zapísaná, ale má rovnaký rozsah a účinky pre dotknutého spotrebiteľa.