C-53/10 Land Hessen proti Franz Mücksch OHG.
Z odôvodnenia
1. Článok 12 ods. 1 smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť členských štátov brať z dlhodobého hľadiska do úvahy potrebu zachovať primerané vzdialenosti medzi podnikmi, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, a verejne využívanými budovami je uložená aj takému orgánu verejnej moci, akým je mesto Darmstadt (Nemecko), ktorý je poverený vydávaním stavebných povolení, a to aj keby túto činnosť vykonával na základe presne vymedzenej právomoci.
2. Povinnosť stanovená v článku 12 ods. 1 smernice 96/82, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/105/ES, brať z dlhodobého hľadiska do úvahy potrebu zachovať primerané vzdialenosti medzi podnikmi, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, a verejne využívanými budovami neukladá príslušným vnútroštátnym orgánom, že majú za takých okolností ako vo veci samej zakázať umiestnenie verejne využívanej budovy. Naproti tomu tejto povinnosti odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje povinné vydanie povolenia na umiestnenie takej budovy bez toho, aby riziká súvisiace s jej umiestnením vnútri okruhu vymedzujúceho uvedené vzdialenosti boli riadne posúdené v štádiu plánovania alebo v štádiu individuálneho rozhodnutia.