C-528/21 M.D. v. Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Budapesti és Pest Megyei Regionális Igazgatósága.

1. Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby členský štát prijal rozhodnutie o zákaze vstupu na územie Európskej únie voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Únie, štátneho príslušníka tohto členského štátu, ktorý nikdy nevyužil svoje právo na voľný pohyb, bez toho, aby najprv preskúmal, či medzi týmito osobami existuje vzťah závislosti, ktorý by skutočne nútil tohto občana Únie opustiť toto územie ako celok, aby mohol sprevádzať tohto rodinného príslušníka, a ak áno, či dôvody, na základe ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté, umožňujú odchýliť sa od odvodeného práva na pobyt tohto štátneho príslušníka tretej krajiny.

2. Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby sa na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému malo byť určené rozhodnutie o návrate, bezprostredne po vydaní rozhodnutia, ktorým mu bolo z dôvodov súvisiacich s národnou bezpečnosťou odňaté jeho právo na pobyt na území dotknutého členského štátu, vzťahovalo rozhodnutie o zákaze vstupu na územie Európskej únie prijaté z rovnakých dôvodov bez toho, aby sa predtým zohľadnil jeho zdravotný stav, ako aj prípadne jeho rodinný život a najlepší záujem jeho maloletého dieťaťa.

3. Článok 5 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak vnútroštátny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zákaze vstupu, ktoré bolo prijaté na základe vnútroštátnej právnej úpravy nezlučiteľnej s týmto článkom 5, a nemôže byť predmetom konformného výkladu, tento súd musí upustiť od uplatnenia tejto právnej úpravy v rozsahu, v akom porušuje uvedený článok, a ak je to nevyhnutné na zabezpečenie jeho plnej účinnosti, uplatniť ten istý článok priamo na spor, ktorý prejednáva.

4. Článok 13 smernice 2008/115 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej správne orgány členského štátu odmietajú uplatniť právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje pozastavenie výkonu rozhodnutia o zákaze vstupu z dôvodu, že toto posledné uvedené rozhodnutie už bolo predmetom zápisu do Schengenského informačného systému.