C-527/16 Salzburger Gebietskrankenkasse a Bundesminister für Arbeit, Soziales und Konsumentenschutz proti Alpenrind GmbH a i.

1. Článok 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1244/2010 z 9. decembra 2010, v spojení s článkom 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že potvrdenie A1 vydané príslušnou inštitúciou členského štátu na základe článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením č. 1244/2010, zaväzuje nielen inštitúcie členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, ale aj súdy tohto členského štátu.

2. Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, v spojení s článkom 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že potvrdenie A1, vydané príslušnou inštitúciou členského štátu na základe článku 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 1244/2010, zaväzuje jednak inštitúcie sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, ako aj súdy tohto členského štátu, pokým toto potvrdenie nie je zrušené alebo vyhlásené za neplatné členským štátom, v ktorom bolo vydané, aj keď sa príslušné orgány tohto posledného uvedeného členského štátu a členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, obrátili na správnu komisiu pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, ktorá rozhodla, že toto potvrdenie bolo vydané neoprávnene a má sa zrušiť.

3. Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, v spojení s článkom 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že potvrdenie A1, vydané príslušnou inštitúciou členského štátu na základe článku 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 1244/2010, zaväzuje jednak inštitúcie sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, ako aj súdy tohto členského štátu, prípadne aj retroaktívne, a to aj vtedy, ak toto potvrdenie bolo vydané až po tom, čo tento členský štát určil, že na dotknutého zamestnanca sa vzťahuje povinné poistenie podľa jeho právnych predpisov.

4. Článok 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 1244/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zamestnanec, ktorý je vyslaný svojím zamestnávateľom, aby vykonával prácu v inom členskom štáte, je nahradený iným vyslaným pracovníkom iného zamestnávateľa, sa tento posledný uvedený zamestnanec musí považovať za osobu, ktorá je „vyslaná, aby nahradila inú osobu“ v zmysle tohto ustanovenia, takže nemôže využiť osobitné pravidlo stanovené v uvedenom ustanovení, aby aj naďalej podliehal právnym predpisom členského štátu, v ktorom jeho zamestnávateľ zvyčajne vykonáva svoje činnosti.

5. Skutočnosť, že zamestnávatelia oboch dotknutých zamestnancov majú svoje sídla v tom istom členskom štáte, alebo skutočnosť, že majú akékoľvek osobné alebo organizačné prepojenie, nie sú v tomto ohľade relevantné.