C-524/21, C-525/21 IG a Agenţia Municipală pentru Ocuparea Forţei de Muncă Bucureşti proti Agenţia Judeţeană de Ocupare a Forţei de Muncă Ilfov a IM.

1. Článok 1 ods. 1 a článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že rozhodujúcim dňom na určenie obdobia, za ktoré vzniká nárok na vyplatenie neuspokojených mzdových nárokov zamestnancov záručnou inštitúciou, je dátum začatia kolektívneho konkurzného konania na majetok zamestnávateľa týchto zamestnancov.
2. Článok 3 druhý odsek a článok 4 ods. 2 smernice 2008/94
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje vyplatenie neuspokojených mzdových nárokov zamestnancov garančnou inštitúciou na dobu troch mesiacov v rámci referenčného obdobia skladajúceho sa z troch mesiacov bezprostredne predchádzajúcich dátumu začatia kolektívneho konkurzného konania a troch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po tomto dátume.
3. Článok 12 písm. a) smernice 2008/94
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pravidlá prijaté členským štátom ukladajúce vymáhať od zamestnanca sumy, ktoré záručná inštitúcia vyplatila takémuto zamestnancovi po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty z dôvodu neuspokojených mzdových nárokov, nemôžu predstavovať nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo zneužívaniu, v zmysle tohto ustanovenia, ak nedošlo k akémukoľvek konaniu alebo opomenutiu pripísateľnému dotknutému zamestnancovi.
4. Smernica 2008/94 v spojení so zásadami ekvivalencie a efektivity sa
má vykladať v tom zmysle, že:
bráni uplatneniu daňovoprávnej úpravy členského štátu, podľa ktorej sa od zamestnancov vymáhajú, spolu s úrokmi z omeškania a penále, sumy neoprávnene vyplatené záručnou inštitúciou z dôvodu neuspokojených mzdových nárokov zamestnancov za obdobia, ktoré nie sú zahrnuté v rámci referenčného obdobia stanoveného právnou úpravou tohto štátu a ktoré sú uvedené v prvej a druhej otázke, alebo ktoré boli uplatnené mimo všeobecnej premlčacej lehoty, v prípade, ak:
– podmienky vymáhania stanovené touto vnútroštátnou právnou úpravou sú pre zamestnancov menej výhodné než podmienky vymáhania dávok splatných na základe vnútroštátnych ustanovení patriacich do oblasti práva sociálneho zabezpečenia, alebo
– uplatnenie dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy znemožňuje alebo nadmerne sťažuje dotknutým zamestnancom žiadať od záručnej inštitúcie vyplatenie súm dlžných z dôvodu neuspokojených mzdových nárokov, alebo ak platenie úrokov z omeškania a penále stanovených uvedenou vnútroštátnou právnou úpravou, ovplyvňuje ochranu priznanú zamestnancom tak smernicou 2008/94, ako aj vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa táto smernica vykonáva, najmä narušením minimálnej úrovne ochrany stanovenej v súlade s článkom 4 ods. 2 uvedenej smernice.