C-524/06 Heinz Huber proti Bundesrepublik Deutschland.

1. Systém spracovávania osobných údajov týkajúcich sa občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, ako je systém zavedený zákonom o centrálnom registri cudzincov (Gesetz über das Ausländerzentralregister) z 2. septembra 1994, zmeneným a doplneným zákonom z 21. júna 2005, ktorý má za cieľ podporu vnútroštátnych orgánov poverených uplatňovaním právnej úpravy týkajúcej sa práva na pobyt, zodpovedá požiadavke nevyhnutnosti stanovenej v článku 7 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov vyloženom v zmysle zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti len vtedy,

2. ak obsahuje výhradne údaje nevyhnutné na uplatnenie tejto právnej úpravy uvedenými orgánmi a

3. ak jeho centralizovaný charakter umožňuje účinnejšie uplatnenie tejto právnej úpravy, pokiaľ ide o právo na pobyt občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu.

4. Overiť tieto okolnosti vo veci samej prináleží vnútroštátnemu súdu.

5. Za nevyhnutné v zmysle článku 7 písm. e) smernice 95/46 nemožno v nijakom prípade považovať uchovávanie a spracovávanie nominálnych osobných údajov na štatistické účely v rámci registra, akým je centrálny register cudzincov.

6. Článok 12 prvý odsek ES je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát s cieľom boja proti trestnej činnosti zaviedol systém spracovávania osobných údajov týkajúcich sa len občanov Únie, ktorí nie sú jeho štátnymi príslušníkmi.