C-524/04 Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue.
Z odôvodnenia
1. V rozpore s článkom 43 ES sú právne predpisy členského štátu, ktoré obmedzujú možnosť spoločnosti rezidenta odpočítať na daňové účely, úroky zaplatené ako odmenu za úver poskytnutý priamou alebo nepriamou materskou spoločnosťou, ktorá je rezidentom iného členského štátu alebo spoločnosťou rezidentom iného členského štátu ovládanou takouto materskou spoločnosťou bez toho, že by takto obmedzila spoločnosť rezidenta, ktorá si zobrala úver od spoločnosť tiež rezidenta, s výnimkou prípadu, že na jednej strane tieto právne predpisy vychádzajú zo skúmania objektívnych a overiteľných prvkov, ktoré umožňujú zistiť existenciu čisto umelej konštrukcie iba na daňové účely s tým, že by stanovili možnosť pre daňovníka v prípade potreby a bez toho, aby bol viazaný nadmernými administratívnymi povinnosťami, predložiť informácie, ktoré sa týkajú obchodných dôvodov súvisiacich s predmetnou transakciou, a na druhej strane prípadu, keď je preukázaná existencia takejto konštrukcie, zmienené právne predpisy kvalifikujú tieto úroky ako rozdelené zisky len do tej miery, v akej presahujú sumu, ktorá by bolo dohodnutá za podmienok úplnej hospodárskej súťaže.
2. Na právne predpisy členského štátu, ako sú tie ktoré sú uvedené v prvej otázke, sa nevzťahuje článok 43 ES, keď sa uplatňujú na situáciu, keď spoločnosti rezidentovi poskytne úver spoločnosť rezident iného členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá sama neovláda spoločnosť dlžníka, a keď tieto dve spoločnosti sú ovládané, priamo alebo nepriamo, spoločnou príbuznou spoločnosťou, ktorá má sídlo v tretej krajine.
3. V prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva je úlohou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva, vrátane kvalifikácie žalôb podaných poškodenými osobami na vnútroštátne súdy. Musí byť však zaručené, že jednotlivci budú mať účinný prostriedok nápravy, ktorý im umožní získať vrátenie neprávom vybranej dane a súm, ktoré boli tomuto členskému štátu zaplatené alebo ním vybrané v priamej súvislosti s touto daňou. Pokiaľ ide o iné škody vzniknuté z dôvodu porušenia práva Spoločenstva, ktoré možno pripísať členskému štátu, je tento členský štát povinný nahradiť škody spôsobené jednotlivcom za podmienok uvedených v bode 51 rozsudku z 5. marca 1996, Brasserie du Pecheur a Factortame (C-46/93 a C-48/93), čo však nevylučuje, že zodpovednosť štátu možno na základe vnútroštátneho práva vyvodiť aj za menej prísnych podmienok.
4. Keď sa potvrdí, že právne predpisy členského štátu vytárajú prekážku slobode usadiť sa zakázanú článkom 43 ES, vnútroštátny súd môže pri určení výšky škody, za ktorú možno poskytnúť náhradu, zohľadniť skutočnosť, či poškodené osoby vynaložili náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa škode alebo túto škodu zmierniť a či najmä využili v rozumnom čase všetky právne prostriedky, ktoré mali k dispozícii. S cieľom vyhnúť sa tomu, aby výkon práv, ktoré článok 43 ES priznáva jednotlivcom, bol znemožnený alebo nadmerne sťažený, vnútroštátny súd však môže určiť, či uplatňovanie týchto predpisov, prípadne v spojení s relevantnými ustanoveniami dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia by viedlo za každých okolností k neúspešnosti uplatnenia nárokov žalobkýň vo veci samej na daňovej správe dotknutého členského štátu.