C-523/13 Walter Larcher proti Deutsche Rentenversicherung Bayern Süd.

1. Zásada rovnosti zaobchádzania zakotvená v článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006, bráni takému ustanoveniu členského štátu, podľa ktorého je priznanie starobného dôchodku po postupnom odchode do dôchodku podmienené tým, že postupný odchod do dôchodku sa uskutočnil výlučne podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto členského štátu.

2. Zásada rovnosti zaobchádzania zakotvená v článku 3 ods. 1 nariadenia Rady č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením č. 1992/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely uznania postupného odchodu do dôchodku v jednom členskom štáte, ktorý sa uskutočnil podľa právnych predpisov iného členského štátu, treba pristúpiť ku komparatívnemu posúdeniu podmienok uplatnenia ustanovení režimu postupného odchodu do dôchodku týchto dvoch členských štátov, aby sa v každom jednotlivom prípade mohlo určiť, či zistené rozdiely sú spôsobilé ohroziť uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných príslušnými právnymi predpismi tohto prvého členského štátu.