C-520/03 José Vicente Olaso Valero proti Fondo de Garantía Salarial (Fogasa).
Z odôvodnenia
1. Je úlohou vnútroštátneho sudcu, aby určil, či pojem „odmena“, tak ako ho definuje vnútroštátne právo, zahŕňa náhradu škody z neplatnej výpovede zo strany zamestnávateľa. V prípade takéhoto určenia sa na uvedené náhrady škody vzťahuje smernica Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa v znení predchádzajúcom zneniu vyplývajúcemu zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/987.
2. Ak sa podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy na nároky zodpovedajúce náhradám škody z neplatnej výpovede zo strany zamestnávateľa, ktoré boli uznané rozsudkom alebo správnym rozhodnutím, vzťahuje pojem „odmena“, rovnaké nároky, uznané v takom zmierovacom konaní, aké je aj predmetom tohto sporu, sa musia považovať za nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a týkajúce sa odmeny v zmysle smernice 80/987. Vnútroštátny sudca musí vylúčiť uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá v rozpore so zásadou rovnosti, vylučuje posledne uvedené nároky z pojmu „odmena“ v zmysle uvedenej právnej úpravy.