C-518/11 UPC Nederland BV proti Gemeente Hilversum.

1. Článok 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) sa má vykladať v tom zmysle, že služba, ktorá pozostáva z poskytovania základného balíka televíznych a rozhlasových programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie a ktorej fakturácia zahŕňa náklady na prenos, ako aj odmenu rozhlasovým a televíznym organizáciám a poplatky vyplácané organizáciám kolektívnej správy autorských práv za šírenie obsahov diel, spadá pod pojem „elektronická komunikačná služba“, a teda patrí do vecnej pôsobnosti tejto smernice, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromného života v odvetví telekomunikácií, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), ktoré tvoria nový právny rámec platný pre elektronické komunikačné služby, pokiaľ táto služba zahŕňa predovšetkým prenos televízneho obsahu káblovou distribučnou sieťou až do prijímacieho bodu konečného spotrebiteľa.

2. Tieto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že od uplynutia lehoty na ich prebratie nepovoľujú orgánu, akým je orgán dotknutý vo veci samej, ktorý nemá postavenie NRO, aby priamo zasahoval do cien účtovaných za poskytovanie základného balíka televíznych a rozhlasových programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, ktoré sa účtujú konečnému spotrebiteľovi.

3. Tieto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, a vzhľadom na zásadu lojálnej spolupráce neumožňujú, aby orgán, ktorý nemá postavenie NRO, uplatňoval voči poskytovateľovi základného balíka televíznych a rozhlasových programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie ustanovenie, ktoré pochádza zo zmluvy uzavretej pred prijatím nového právneho rámca platného pre elektronické komunikačné služby a ktoré obmedzuje cenovú slobodu tohto poskytovateľa.