C-514/17 Marin-Simion Sut.
Z odôvodnenia
Článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že ak, tak ako vo veci samej, osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač na účely vykonania trestu odňatia slobody, má trvalý pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte a má s týmto štátom rodinné, sociálne a pracovné väzby, vykonávajúci súdny orgán môže z dôvodov spojených so sociálnou reintegráciou uvedenej osoby odmietnuť vykonať tento zatykač, aj keď za trestný čin, pre ktorý bol vydaný tento zatykač, možno v súlade s právom vykonávajúceho členského štátu uložiť iba peňažný trest, pokiaľ v súlade s tým istým vnútroštátnym právom táto okolnosť nebráni tomu, aby trest odňatia slobody uložený požadovanej osobe bol skutočne vykonaný v tomto členskom štáte, čo musí overiť vnútroštátny súd.