C-511/18, C-512/18, C-520/18 La Quadrature du Net a i. proti Premier ministre a i.

1. Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni legislatívnym opatreniam, ktoré na účely uvedené v tomto článku 15 ods. 1 stanovujú preventívne všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a polohe. Naopak, článok 15 ods. 1 smernice 2002/58, zmenenej smernicou 2009/136, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv nebráni legislatívnym opatreniam, ktoré:

2. umožňujú na účely ochrany národnej bezpečnosti nariadiť poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, aby vykonali všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a polohe v situáciách, keď dotknutý členský štát čelí vážnej hrozbe pre národnú bezpečnosť, ktorá sa javí ako skutočná a aktuálna alebo predvídateľná, ak rozhodnutie, ktorým sa vydáva takýto príkaz, môže byť účinne preskúmané zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, ktorého rozhodnutie má záväzný účinok, pričom cieľom tohto preskúmania je overiť existenciu jednej z týchto situácií a dodržanie podmienok a záruk, ktoré musia byť stanovené, a ak uvedený príkaz možno vydať len na časovo obmedzené obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné, s možnosťou jeho predĺženia v prípade pretrvávania takejto hrozby,

3. stanovujú na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť cielené uchovávanie údajov o prenose dát a polohe, ktoré je vymedzené na základe objektívnych a nediskriminačných faktorov, podľa kategórií dotknutých osôb alebo prostredníctvom geografického kritéria, na časovo obmedzené obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné, s možnosťou jeho predĺženia,

4. stanovujú na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti závažnej trestnej činnosti a predchádzania vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť všeobecné a nediferencované uchovávanie IP adries pridelených zdroju spojenia na časovo obmedzené obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné,

5. stanovujú na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti a ochrany verejnej bezpečnosti všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov týkajúcich sa občianskej totožnosti používateľov elektronických komunikačných prostriedkov, a

6. umožňujú na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a a fortiori

7. pokiaľ tieto opatrenia prostredníctvom jasných a presných pravidiel zabezpečujú, že uchovávanie dotknutých údajov podlieha dodržiavaniu príslušných hmotnoprávnych a procesných podmienok a že dotknuté osoby majú účinné záruky proti rizikám zneužitia.

8. Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58, zmenenej smernicou 2009/136, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá od poskytovateľov elektronických komunikačných služieb vyžaduje, aby použili jednak automatizovanú analýzu a zber najmä údajov o prenose dát a polohe v reálnom čase, a jednak zber technických údajov v reálnom čase týkajúcich sa polohy použitých koncových zariadení, za predpokladu, že:

9. použitie automatizovanej analýzy sa obmedzí na situácie, keď dotknutý členský štát čelí vážnej hrozbe pre národnú bezpečnosť, ktorá sa javí ako skutočná a aktuálna alebo predvídateľná, pričom použitie tejto analýzy môže byť predmetom účinného preskúmania zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, ktorého rozhodnutie má záväzný účinok, s cieľom overiť, či existuje situácia odôvodňujúca uvedené opatrenie a či sú splnené podmienky a záruky, ktoré musia byť stanovené, a že

10. vykonanie zberu údajov o prenose dát a polohe v reálnom čase sa obmedzí na osoby, v prípade ktorých existuje oprávnený dôvod na podozrenie, že sa určitým spôsobom podieľajú na teroristických aktivitách, a podlieha predchádzajúcemu preskúmaniu zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, ktorého rozhodnutie má záväzný účinok, aby sa zabezpečilo, že takýto zber údajov v reálnom čase je povolený iba v medziach toho, čo je prísne nevyhnutné. V riadne odôvodnených naliehavých prípadoch sa musí preskúmanie uskutočniť v krátkom čase.

11. Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), sa má vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľná v oblasti ochrany dôvernosti komunikácie a jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov v rámci služieb informačnej spoločnosti, pričom táto ochrana sa podľa okolností riadi smernicou 2002/58, zmenenou smernicou 2009/136, alebo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46. Článok 23 ods. 1 nariadenia 2016/679 v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá poskytovateľom prístupu verejnosti ku komunikačným službám online a poskytovateľom hostingových služieb povinnosť všeobecne a nediferencovane uchovávať najmä osobné údaje súvisiace s týmito službami.

12. Vnútroštátny súd nemôže uplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré ho oprávňuje obmedziť časové účinky vyhlásenia protiprávnosti, ktoré mu prislúcha urobiť podľa tohto práva, vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave ukladajúcej poskytovateľom elektronických komunikačných služieb – najmä na účely ochrany národnej bezpečnosti a boja proti trestnej činnosti – povinnosť vyžadujúcu všeobecné a nediferencované uchovávanie údajov o prenose dát a polohe, ktoré je nezlučiteľné s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58, zmenenej smernicou 2009/136, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv. Tento článok 15 ods. 1 vykladaný z hľadiska zásady efektivity vyžaduje, aby vnútroštátny trestný súd v rámci trestného konania vedeného proti osobám podozrivým z trestnej činnosti vylúčil informácie a dôkazy získané prostredníctvom všeobecného a nediferencovaného uchovávania údajov o prenose dát a polohe, ktoré je nezlučiteľné s právom Únie, ak tieto osoby nie sú schopné účinne sa vyjadriť k týmto informáciám a dôkazom, ktoré pochádzajú z oblasti mimo znalostí súdu a ktoré môžu mať podstatný vplyv na posúdenie skutkového stavu.