C-511/03 Staat der Nederlanden (Ministerie van Landbouw, Natuurbeheer en Visserij) proti Ten Kate Holding Musselkanaal BV a iní.

1. Právo Spoločenstva nestanovuje žiadnu povinnosť členského štátu podať žalobu o neplatnosť podľa článku 230 ES alebo žalobu na nečinnosť podľa článku 232 ES v prospech jedného zo svojich občanov. Právu Spoločenstva v zásade neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá obsahuje takúto povinnosť alebo stanovuje zodpovednosť členského štátu pre prípad, ak nekonal v tomto zmysle.

2. Článok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie 94/381/ES z 27. júna 1994 týkajúceho sa niektorých ochranných opatrení súvisiacich s bovínnou spongiformnou encefalopatiou a s krmivami obsahujúcimi bielkovinu pochádzajúcu z cicavcov, v spojení s článkom 17 smernice Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu a článkom 17 smernice Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu, sa má vykladať v tom zmysle, že ak poznatky, ktoré má Komisia Európskych spoločenstiev k dispozícii, neumožňujú preukázať, že kontroly vykonané v rámci systému umožňujúceho rozlíšenie medzi bielkovinami pochádzajúcimi z prežúvavcov a bielkovinami z neprežúvavcov, ktorý predložil členský štát Komisii na posúdenie so zámerom získať oprávnenie, poskytujú dostatočnú záruku pre ochranu verejného zdravia a ak bola Stálemu veterinárnemu výboru predložená žiadosť tohto členského štátu, ale tento výbor nevydal žiadne stanovisko, najmä z dôvodu nových informácií, ktoré menia pohľad na riziká pre verejné zdravie, Komisia nie je povinná predložiť Rade Európskej únie návrh opatrení, ktoré sa majú prijať.