C-51/14 Pfeifer & Langen GmbH & Co. KG proti Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung.

1. Článok 14 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 1998/78 z 18. augusta 1978 ustanovujúceho podrobné pravidlá pre vyrovnávanie nákladov na skladovanie cukru, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 1714/88 z 13. júna 1988, v spojení s článkom 2 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Komisie (EHS) č. 2670/81 zo 14. septembra 1981 ustanovujúceho podrobné vykonávacie pravidlá pre výrobu cukru, ktorá presahuje kvótu, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 3892/88 zo 14. decembra 1988, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o situáciu, akou je situácia vo veci samej, keď chce výrobca pri vývoze nahradiť množstvo cukru C zodpovedajúcim množstvom cukru podliehajúcemu kvóte vyrobeným iným výrobcom, je potrebné v rámci náhrady skladovacích nákladov zohľadniť podmienky upravené v tomto poslednom uvedenom ustanovení. Tieto podmienky zahŕňajú okrem iného požiadavku, aby bol cukor, ktorým sa má uskutočniť náhrada, vyrobený iným výrobcom usadeným na území toho istého členského štátu. Skúmaním položených otázok sa nezistili žiadne skutočnosti, ktorých povahou by mohla byť dotknutá platnosť tohto istého ustanovenia.

2. Článok 14 ods. 3 nariadenia č. 1998/78 a článok 2 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 2670/81 sa majú vykladať v tom zmysle, že nevyžadujú ako podmienku pre riadne nahradenie cukru pri vývoze, aby boli pôvodné množstvo cukru C a množstvo cukru, ktorým sa má uskutočniť náhrada, fyzicky zamenené výrobcom.