C-509/22 Agenzia delle Dogane e dei Monopoli proti Girelli Alcool Srl.

1. Článok 7 ods. 4 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „nepredvídateľné okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia sa má podobne ako pojem „vyššia moc“ chápať tak, že sa vzťahuje na neobvyklé a nepredvídateľné okolnosti nezávislé od vôle toho, kto sa ich dovoláva, a ktorých dôsledkom sa nedalo zabrániť ani napriek vynaloženiu všetkej náležitej starostlivosti.

2. Článok 7 ods. 4 smernice 2008/118

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na to, aby bolo možné uznať existenciu „nepredvídateľných okolností“ v zmysle tohto ustanovenia, sa vyžaduje jednak, aby k úplnému zničeniu alebo nenávratnej strate tovaru podliehajúceho spotrebnej dani došlo z dôvodu neobvyklých a nepredvídateľných okolností, ktoré sú nezávislé od vôle dotknutého hospodárskeho subjektu, čo je vylúčené, ak tieto okolnosti patria do oblasti jeho zodpovednosti, a jednak, že tento hospodársky subjekt preukáže, že vynaložil náležitú starostlivosť, ktorá sa v rámci jeho činnosti bežne vyžaduje, aby sa zabezpečil proti následkom takejto udalosti.

3. Článok 7 ods. 4 smernice 2008/118

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva členského štátu, podľa ktorého sa skutky predstavujúce nezávažné pochybenie majú vo všetkých prípadoch považovať za rovnocenné s nepredvídateľnými okolnosťami a vyššou mocou. V prípade, že skutok predstavujúci nezávažné pochybenie, ktoré viedlo k úplnému zničeniu alebo nenahraditeľnej strate tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, bol vykonaný v rámci výkonu operácie denaturácie, ktorá bola vopred povolená príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, je však nutné dospieť k záveru, že k tomuto zničeniu alebo tejto strate došlo na základe povolenia príslušných orgánov dotknutého členského štátu, a uvedené zničenie alebo strata sa tak nesmú považovať za uvedenie do daňového voľného obehu v zmysle článku 7 smernice 2008/118.

4. Článok 7 ods. 4 smernice 2008/118

sa má vykladať v tom zmysle, že:

výraz „na základe povolenia príslušných orgánov dotknutého členského štátu“ uvedený v prvom pododseku tohto ustanovenia sa nemá chápať tak, že umožňuje členským štátom všeobecne stanoviť, že úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane nepredstavuje uvedenie do daňového voľného obehu, ak je dôsledkom nezávažného pochybenia.