C-505/20 RR a JG v. Spetsializirana prokuratura.
Z odôvodnenia
1. Článok 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade zaistenia majetku ako prostriedku alebo príjmu z údajnej trestnej činnosti nemá vlastník tohto majetku, ktorý je treťou osobou konajúcou v dobrej viere, počas súdneho konania v rámci trestného konania žiadne právo obrátiť sa na príslušný súd so žiadosťou o vrátenie tohto majetku.
2. Článok 4 ods. 1 smernice 2014/42 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje konfiškáciu majetku patriaceho tretej osobe konajúcej v dobrej viere a použitého ako prostriedok pre spáchanie trestného činu, a to aj vtedy, keď táto tretia osoba dala tento majetok trvale k dispozícii obvinenej osobe.