C-504/19 Banco de Portugal a i. proti VR.
Z odôvodnenia
Článok 3 ods. 2 a článok 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií, vykladané vo svetle zásady právnej istoty a článku 47 prvého odseku Charty základných práv Európskej únie, sa majú vykladať tak, že bránia tomu, aby sa v súdnom konaní vo veci samej, ktoré prebieha v inom členskom štáte ako v členskom štáte pôvodu a týka sa pasíva, ktorého bola úverová inštitúcia pozbavená v rámci prvého reorganizačného opatrenia prijatého v poslednom uvedenom štáte, bez ďalších podmienok uznali účinky ďalšieho reorganizačného opatrenia, ktorým sa so spätnou účinnosťou k určitému dátumu predchádzajúcemu začatiu dotknutého súdneho konania toto pasívum previedlo naspäť na túto úverovú inštitúciu, pokiaľ toto uznanie vedie k tomu, že úverová inštitúcia, na ktorú sa toto pasívum previedlo prvým opatrením, so spätnou účinnosťou stratí svoju pasívnu legitimáciu v prebiehajúcom konaní, a tým by došlo k spochybneniu súdnych rozhodnutí, ktoré sa už prijali v prospech žalobkyne v tomto konaní.