C-501/12 až C-506/12, C-540/12, C-541/12 Thomas Specht a i. proti Land Berlin a Bundesrepublik Deutschland.
Z odôvodnenia
1. Článok 3 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky odmeňovania úradníkov patria do pôsobnosti tejto smernice.
2. Článok 2 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu opatreniu, akým je opatrenie dotknuté vo veci samej, na základe ktorého je v rámci každej platovej triedy základný platový stupeň úradníka stanovený pri jeho prijatí do zamestnania na základe jeho veku.
3. Článok 2 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá v rámci nového systému odmeňovania definuje spôsoby zaradenia úradníkov vymenovaných do stálej služby pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy a stanovuje na jednej strane, že platový stupeň, do ktorého sú v novom systéme zaradení, sa určuje len na základe výšky základného platu, ktorý poberali podľa predchádzajúceho systému odmeňovania, hoci tento spočíval na diskriminácii na základe veku úradníka, a na druhej strane, že následný postup v novom systéme odmeňovania bude závisieť výlučne od odbornej praxe získanej od nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy.
4. Za okolností, o aké ide vo veci samej, právo Únie a predovšetkým článok 17 smernice 2000/78 nestanovuje povinnosť poskytnúť diskriminovaným úradníkom so spätnou účinnosťou odmenu zodpovedajúcu rozdielu medzi platom, ktorý im bol skutočne vyplatený, a platom, ktorý zodpovedá najvyššiemu platovému stupňu ich platovej triedy.
5. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či sú splnené všetky podmienky stanovené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie pre vznik zodpovednosti Spolkovej republiky Nemecko podľa práva Únie.
6. Právo Únie nebráni vnútroštátnej norme, o akú ide v sporoch vo veci samej, ktorá ukladá úradníkom povinnosť uplatniť nárok na peňažné plnenie, ktorý priamo nevyplýva zo zákona, v relatívne krátkej lehote, t. j. pred skončením aktuálneho rozpočtového obdobia, ak táto norma nie je v rozpore so zásadou ekvivalencie ani so zásadou efektivity. Je úlohou vnútroštátneho súdu preveriť, či sú tieto podmienky splnené v konaniach vo veci samej.