C-5/14 Kernkraftwerke Lippe-Ems GmbH proti Hauptzollamt Osnabrück.

1. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý má pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy tak s právom Únie, ako aj s ústavou dotknutého členského štátu, nie je zbavený možnosti ani prípadne oslobodený od povinnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s otázkami týkajúcimi sa výkladu alebo platnosti tohto práva z dôvodu, že na vnútroštátnom súde, ktorý je poverený výkonom preskúmania ústavnosti, prebieha incidenčné konanie o preskúmaní ústavnosti tejto právnej úpravy.

2. Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny a článok 1 ods. 1 a 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z používania jadrového paliva na účely priemyselnej výroby elektriny.

3. Článok 107 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z používania jadrového paliva na účely priemyselnej výroby elektriny.

4. Článok 93 ods. 1 AE, článok 191 AE v spojení s článkom 3 ods. 1 Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, pripojeného k Zmluvám o EÚ, FEÚ a ESAE, ako aj článok 192 ods. 2 AE v spojení s článkom 1 ods. 2 AE a článkom 2 písm. d) AE sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z používania jadrového paliva na účely priemyselnej výroby elektriny.