C-496/15 Alphonse Eschenbrenner proti Bundesagentur für Arbeit.
Z odôvodnenia
Článok 45 ZFEÚ a článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa za okolností, ako sú tie vo veci samej, výška insolvenčnej náhrady, ktorú poskytuje členský štát cezhraničnému pracovníkovi, ktorý nie je platiteľ dane z príjmov v tomto štáte, ani nie je povinný platiť daň z tejto náhrady, určila tak, že zo mzdy, slúžiacej ako základ na výpočet uvedenej náhrady, sa odpočíta daň z príjmov, ako sa uplatňuje v uvedenom štáte, čo vedie k tomu, že tento cezhraničný pracovník na rozdiel od osôb, ktoré majú bydlisko a pracujú v tom istom štáte, nedostane náhradu zodpovedajúcu jeho predchádzajúcej čistej mzde. V tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že tento pracovník nemá voči svojmu zamestnávateľovi nárok zodpovedajúci časti jeho predchádzajúcej hrubej mzdy, ktorú nedostal z dôvodu tohto odpočtu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies