C-493/18 UB proti VA a i.
Z odôvodnenia
1. Článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba správcu konkurznej podstaty vymenovaného súdom členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, ktorej predmetom je, aby boli vyhlásené za neúčinné voči celku veriteľov tak predaj nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, ako aj zriadenie záložného práva k nej, patrí do výlučnej právomoci súdov prvého uvedeného členského štátu.
2. Článok 25 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým súd členského štátu, na ktorom začalo konkurzné konanie, povolí správcovi konkurznej podstaty podať v inom členskom štáte žalobu, aj keď táto žaloba patrí do výlučnej právomoci tohto súdu, nemôže spôsobiť, že by sa súdom tohto iného členského štátu zverila medzinárodná právomoc.