C-49/22 Austrian Airlines AG v. TW.

1. Článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci konzulárnej pomoci v nadväznosti na zrušenie letu nepredstavuje „presmerovan[ie] za porovnateľných prepravných podmienok na… konečné cieľové miesto“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktoré má ponúknuť prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcemu, ktorého let bol zrušený.

2. Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004

sa má vykladať v tom zmysle, že:

cestujúci, ktorý sa musel sám v dôsledku zrušenia svojho spiatočného letu zaregistrovať na repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci opatrenia konzulárnej pomoci a z tohto dôvodu zaplatil tomuto štátu povinný príspevok na pokrytie nákladov, nemá nárok na náhradu týchto výdavkov zo strany prevádzkujúceho leteckého dopravcu na základe tohto nariadenia.

Naproti tomu takýto cestujúci sa môže pred vnútroštátnym súdom dovolávať toho, že prevádzkujúci letecký dopravca si nesplnil jednak svoju povinnosť nahradiť letenku za cenu, za ktorú bola kúpená, za nevykonanú časť alebo nevykonané časti cesty alebo ktoré vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu už naďalej neslúžia účelu a jednak svoju povinnosť poskytnúť pomoc, vrátane jeho informačnej povinnosti, podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to na účely získania náhrady od tohto prevádzkujúceho leteckého dopravcu. Takáto náhrada sa však musí obmedziť na to, čo je vzhľadom na okolnosti každého prípadu nutné, vhodné a primerané na nápravu zlyhania uvedeného prevádzkujúceho leteckého dopravcu.