C-488/21 GV v. Chief Appeals Officer a i.
Z odôvodnenia
Článok 45 ZFEÚ, tak ako bol vykonaný článkom 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie v spojení s článkom 2 bodom 2 písm. d), článkom 7 ods. 1 písm. a) a d), ako aj článkom 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni právnej úprave členského štátu, ktorá orgánom tohto členského štátu umožňuje odmietnuť priznanie dávky sociálnej pomoci priamemu príbuznému po vzostupnej línii, ktorý je v čase podania žiadosti o túto dávku závislý od pracovníka, ktorý je občanom Európskej únie, ba dokonca mu odňať právo na pobyt dlhší ako tri mesiace z dôvodu, že priznanie uvedenej dávky by malo za následok, že tento rodinný príslušník by už nebol závislý od tohto pracovníka, ktorý je občanom Únie, a stal by sa tak neprimeranou záťažou pre systém sociálnej pomoci uvedeného členského štátu.