C-488/19 Minister for Justice and Equality v. JR.

1. Článok 1 ods. 1 a článok 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že európsky zatykač možno vydať na základe súdneho rozhodnutia vydávajúceho členského štátu, ktorým sa nariaďuje výkon trestu uloženého súdom tretieho štátu v tomto členskom štáte, ak na základe dvojstranného dohovoru medzi týmito štátmi bol dotknutý rozsudok uznaný rozhodnutím súdu vydávajúceho členského štátu. Vydanie európskeho zatykača však podlieha podmienke jednak, že vyžiadaná osoba bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní najmenej štyroch mesiacov, a jednak, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu v treťom štáte rozsudku neskôr uznaného vo vydávajúcom členskom štáte, dodržalo základné práva a osobitne povinnosti vyplývajúce z článkov 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie.

2. Článok 4 bod 7 písm. b) rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade európskeho zatykača, ktorý bol vydaný na základe súdneho rozhodnutia vydávajúceho členského štátu, ktoré umožňuje výkon v tomto členskom štáte trestu uloženého súdom tretieho štátu, ak bol predmetný trestný čin spáchaný na území tohto posledného uvedeného štátu, otázka, či bol tento trestný čin spáchaný „mimo územia vydávajúceho členského štátu“, musí byť vyriešená s prihliadnutím na trestnú právomoc tohto tretieho štátu, v prejednávanej veci Nórskeho kráľovstva, ktorá umožnila trestné stíhanie tohto trestného činu, a nie na právomoc vydávajúceho členského štátu.