C-487/17, C-488/17 Procuratore della Repubblica del Tribunale di Roma proti Alfonsovi Verlezzaovi a i.
Z odôvodnenia
1. Príloha III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc, zmenenej nariadením Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ako aj príloha rozhodnutia Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúceho rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, zmenené rozhodnutím Komisie 2014/955/EÚ z 18. decembra 2014, sa majú vykladať v tom zmysle, že držiteľ odpadu, ktorý môže byť zaradený pod kódy zodpovedajúce nebezpečnému odpadu alebo pod kódy zodpovedajúce odpadu, ktorý nie je nebezpečný, ale ktorého zloženie nie je hneď známe, musí na účel tohto zaradenia určiť uvedené zloženie a zistiť nebezpečné látky, ktoré sa v ňom môžu odôvodnene nachádzať, aby tak určil, či tento odpad má nebezpečné vlastnosti, a na tento účel môže použiť odbery vzoriek, chemické analýzy a testovania podľa nariadenia Komisie (ES) č. 440/2008 z 30. mája 2008, ktorým sa ustanovujú testovacie metódy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), alebo iné odbery vzoriek, chemické analýzy a testovania uznávané na medzinárodnej úrovni.
2. Zásada predchádzania škodám sa má vykladať v tom zmysle, že ak po čo najúplnejšom vyhodnotení rizík pri zohľadnení osobitných okolností predmetného prípadu držiteľ odpadu, ktorý možno zaradiť pod kódy zodpovedajúce nebezpečnému odpadu alebo pod kódy zodpovedajúce odpadu, ktorý nie je nebezpečný, nemôže prakticky určiť prítomnosť nebezpečných látok alebo vyhodnotiť nebezpečné vlastnosti, ktoré má uvedený odpad, tento odpad sa má zaradiť ako nebezpečný odpad.